Prečo Divadlo pri rieke? Chceli sme niečo majestátne a megalománske

U nás na škole to máme tak, že ak naprojektujeme nejakú budovu a máme ju ako ročníkový projekt, tak si ju môžeme obhajovať na praktickej maturite. Čiže zabijeme jednou ranou dve muchy a to bol hlavný dôvod, prečo sme sa pustili do vlastného projektu. S Kubom sme sa ku koncu 3. ročníka rozprávali o SOČke a zhodli sme sa na tom, že určite chceme robiť vlastný projekt.  Po krátkej dobe sme sa dohodli aj na tom, že pôjdeme do toho spolu, lebo s obyčajným domčekom sa neuspokojíme a chceme niečo majestátne a megalománske. Schyľovalo sa už ku koncu prázdnin a my sme potrebovali vedieť čo to vlastne za budovu bude. Z niekoľkých nápadov ako boli napr. autosalón, parlament a hotel sme vybrali naše divadlo a začali sme premýšľať, ako bude vyzerať, kde bude umiestnené a skúšali sme si odpovedať na 300 iných otázok.

Miesto, kde by sme ho mohli situovať, bolo po krátkej dobe skoro ihneď isté. Nábrežie našej najdlhšej rieky na Slovensku, čiže Váh. Takže keď sme už mali miesto, kde bude umiestnené, potrebovali sme sa už naplno venovať divadlu. Nakoľko sa mala budova nachádzať na nábreží, bolo by pekné, aby aj mala niečo spoločné s miestom, kde sa bude nachádzať. Jednoznačne sme sa dohodli na lodi, z ktorej bude pekný výhľad na historický Trenčín. Najväčším problémom bol však nedostatok podkladových materiálov k divadlám. Našťastie nám pomohla naša triedna pani učiteľka a zohnala nám dva veľmi staré výtlačky ešte snáď z čias Československa, kde bolo niekoľko dosť užitočných informácií o divadlách. Staručké knihy boli fajn, len už mali čosi odžité a veci, ktoré v nich boli popísané už dávno nevyhovovali terajším kritériám. Na internete sme sa dopátrali, že na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa nachádza Centrum vedecko-technických informácii SR, kde nám ako študentom požičajú k nahliadnutiu Slovenské technické normy. Všetky potrebne veci sme si teda našli v STN-kách a mohli sme sa naplno venovať rysovaniu. Kresliť sme začali koncom októbra a aj sme podnikli exkurziu priestorov divadla Andreja Bagara v Nitre. Do Nitrianskeho divadla sme chodievali často na predstavenia zo školy. Ale nikdy sme ho nevideli z tej druhej strany, ako budovu, ktorá je tak premakaná z každej strany. Začali sme uvažovať nad tým, že akú náročnú budovu sme si to vlastne vybrali. Po exkurzii a ďalšej návšteve Bratislavy sme sa opäť pustili do rysovania.

V jednu stredu zavítala do našej triedy výchovná poradkyňa s informáciami o vysokých školách a spomenula aj súťaž STAVOKS. S Kubom sme sa pozreli na seba a povedali sme si, že hoci nemáme skoro nič urobené, ale musíme ukázať Čechom, ako sa to robí u nás na Slovensku :). Najbližšie dva dni sme nešli do školy a naplno sme sa venovali nášmu divadlu, aby sme sa mohli do nedele prihlásiť do súťaže. Pracovali sme cez deň a aj cez noc, až sme to nakoniec stihli na deň presne.

Po 2 týždňoch od prihlásenia sa v Brne konala súťaž STAVOKS na VUT stavebnej fakulte. Náš projekt sme prezentovali medzi prvými a prezentácia sa nám samozrejme nepodarila podľa našich predstáv, ale nemôžeme povedať ani to, že by sme neboli spokojní. V ten deň sme videli veľký počet veľmi kvalitných projektov, ktoré žiaci stredných škôl robili niekoľko mesiacov a bolo to na nich vidieť. Posledný projekt sa skončil a my sme čakali na verdikt poroty. S malou dušičkou sme dúfali, že sa nám podarí umiestniť ale moc sme tomu neverili, lebo konkurencia bola veľmi veľká. Nakoniec sme sa umiestnili na peknom 3. mieste a vybojovali sme si prijatie na vysokú školu.

Autoři: Dominik Slotík a Jakub Neuner

---

Přečtěte si také:
Reportáž ze soutěže STAVOKS 2013 
Studenti střední školy vytvořili Most DNA. Byli přijati na vysokou školu